Archív blogu

streda 29. októbra 2014

Kresťanská viera (4.11. 2014)

Viera podľa Youcat:

  • Tajomstvo existencie človeka: Prečo je človek, prečo som tu ja? Od Boha sme prišli a k nemu ideme.
  • Niekedy Boha cítime blízko, niekedy nie. Boh nám poslal svojho Syna, aby sme ho poznali a aby nám ukázal cestu k nemu.
  • Boh sa nám zjavuje: aj v prírode a vo svedomí. V prírode a vo svedomí môže človek zistiť pomocou rozumu, že Boh jestvuje. Môže rozpoznať niektoré jeho vlastnosti. Boh sa však špeciálne zjavil Židovskému národu a napokon v Ježišovi Kristovi všetkým ľuďom.
  • Viera je pozitívna odpoveď na toto zjavenie, ktorá spočíva v tom, že vnútorne prijímam Božie zjavenie (o tom, že svet bol stvorený dobrým Bohom, že človek bol stvorený dobrý, ale prvým hriechom sa vzdialil od neho, že Boh skrze Ježiša svet vykúpil ... atď) a konať podľa Božích slov (riadim sa Božími prikázaniami a duchom evanjelia).
  • Viera nie je len niečo prijať ako nutnosť a podriadiť sa a poslúchať, ale mať vzťah
  • Viera má byť spojená s láskou.  Viera bez lásky môže byť tvrdý fanatizmus, láska bez viery sa môže premeniť na sebalásku alebo veľmi pomýlenú lásku.
  • Viera a poznanie sveta: v posledných storočiach sa udomácnila predstava, že Božie zjavenie a vedecké poznanie si odporujú. Mnohí ľudia v mene vedy hovoria o tom, že náboženské predstavy sú prekonané. Kresťanská viera predpokladá a podporuje prírodné vedy, ale nesúhlasí s ich unáhlenými závermi. Vedci pri svojich tvrdeniach o Bohu a náboženstve prekračujú svoje kompetencie.
  • Viera nie je samotárska odpoveď. Odpovedáme Bohu spoločne v Cirkvi.
  • V čo všetko veríme je zachytené vo vyznaní viery - apoštolskom a Carihradsko nicejskom.

Otázky:

  1. Odkiaľ je svet a človek a kam všetko ide?
  2. Ako sa nám Boh zjavuje?
  3. Čo je viera? 
  4. Aké sú dva rozmery viery? 
  5. Aký je vzťah medzi tým, čo Boh zjavil a poznatkami prírodných vied?
  6. Aké vyznania viery poznáš?


Zapamätám si: 
Apoštolské vyznanie viery: 

Verím 

v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i

v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána,
ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny,
trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný,
zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych,
vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho.
Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.

Verím v Ducha Svätého,v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých,
v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.

Prečítam si:
Nicejsko-carihradské vyznanie viery:

Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.

Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi;Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom.
Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný,ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.

Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev.Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.


Úvod do Biblie 1 (28.10.2014)

Prvé oboznámenie sa s Písmom svätým pomocou prezentácie. Birmovanec by mal vedieť, čo je to Biblia, kde a kedy vznikla, jej rozdelenie na Starý a Nový zákon a tiež poznať naspamäť názvy kníh Zákona (Gn, Ex, Lv, Num, Dt) a štyroch evanjelistov

Otázky:

1. Čo znamená slovo Biblia? 
2. Kto ju napísal? 
3. Aké vydania existujú?
4. Kedy vznikol Starý zákon a kedy Nový zákon? 
5. Ježiš poznal a čítal Starý zákon? 
6. Ktoré spisy sú na začiatku Starého zákona? (Vymenuj) 
7. Ktoré spisy sú na začiatku Nového zákona? (Vymenuj) 
8. Ako vznikli listy sv. Pavla a apoštolov?


!Prezentáciu môžete dostať mailom (ako Pdf súbor), ak o to požiadate!






utorok 21. októbra 2014

Omša pre birmovancov č. 2 (21.10.2014)

Si človekom na ceste (kráčaš životom)

Lukáš 24, 13-33 /text je dole/

1. Vieme veľmi dobre, že človek nemôže ísť životom sám. Keď sa na teba nikto neusmeje, keď ťa nikto neocení, keď ťa nikto neprekvapí, keď ťa nikto nepoučí ... potrebuješ istotu, potrebuješ niekam patriť, potrebuješ veľa vecí pochopiť ... brrr, aký by to bol život, keby sme boli sami. Ticho, okolo nás len veci, pevné, neochvejné, alebo aj pomíňajúce sa - a stále ticho a ty sám sebe si niečo vravíš.
2. Je dobré byť s niekým na ceste. Keď sú najmenej dvaja. Keď kráčajú spolu, zhovárajú sa, sú si oporou. Je to už čosi. Emauzskí učeníci boli na ceste dvaja. Ale obaja boli zronení, sklamaní, išli spolu, ale poriadne ani nevedeli kam, oni totiž nešli niekde, ale odchádzali od niekiaľ ... odchádzali z Jeruzalema, kde bol popravený ich milovaný a obdivovaný učiteľ, ktorému tak verili. Dosť na tom, boli dvaja a boli sklamaní. 
3. To znamená, že hoci vo všeobecnosti ľudia sú si oporou, ale môže sa stať, že ani spolu, ani keby ich bolo veľa, nevedia vyjsť zo začarovaného kruhu. K týmto dvom zroneným pútnikom sa pridáva Ježiš ako tretí. On ich pozná a svojím slovom preniká do ich srdca. Hovorí k nim a ich sklamané vychladnuté srdce začne opäť horieť nádejou. Najprv sa zdá cudzincom, ale potom ... je im tak clivo, keď hovorí, že chce odísť. A tak ho prehovoria ... zostaň s nami, zvečerieva sa ... a on zostal.
4. V tejto stati je tajomne zakódované to, čo sa vám birmovancom ponúka. Dnes večer by ste si mali uvedomiť niekoľko dôležitých skutočností
  • ste na ceste. Kráčate životom. Sami? S niekým? V dobrej nálade? Sklamaní? Sklamaní v samote? Sklamaní v dvojici, v kruhu tzv. priateľov? 
  • prišli ste na birmovaneckú prípravu. Tu vás priviedla vaša životná cesta. Nech si na tom akokoľvek, nech máš za sebou čokoľvek - priprav sa: na tejto ceste sa k tebe pridal Ježiš. (Kňaz, sestra, katechéta žijúci vo svojej rodine. Aké veľké bohatstvo je vedľa teba) Možno je pre teba stále len cudzinec. Možno ešte len počúva tvoje šomranie, tvoje náreky, tvoje namyslené reči, tvoje sebavedomie, tvoj egoizmus. Kráča vedľa teba a chystá sa prehovoriť
  • otvoríš si srdce. Stane sa Ježiš tvojím priateľom, ktorého sa budeš snažiť zdržať, ktorému večer povieš nechoď preč, zostaň?
  • Ježiš môže urobiť v tebe niečo nové. On má Ducha, ktorý je prameňom nových vecí. Môže do teba vôjsť nadšenie a môžeš zmeniť smer tvojho života. Doteraz si išiel kam? Máš cieľ? alebo sa len vyžívaš v bezcieľnosti, utekáš za prvou vecou čo sa ti páči? Neutiekol si znechutený z Jeruzalema - ďaleko od omše, ďaleko od modlitby.



Lk 24, 13 V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, 14 a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15 Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17 I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení 18 a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" 19 On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; 20 ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. 24 Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." 25 On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" 27 A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. 30 A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema.

nedeľa 19. októbra 2014

Viera. Téma č. 2 Rozdelení kresťania

Ciele témy:
1. Pochopiť ako dlho sme rozdelení. Aký je rozdiel medzi východnými a západnými kresťanskými cirkvami. Viesť k úctivému vzťahu a k dialógu, ktorý však predpokladá, že dobre poznám učenie svojej viery.

Ježiš si želal, aby kresťania boli jednotní a tvorili jedno spoločenstvo. Postupne sa však kresťania oddelili a žiaľ, niekedy zavládli medzi nimi aj nepriateľstvá.

Prvé základné rozdelenie kresťanov je na východných a západných. Podľa rozdelenie východnej a západnej Rímskej ríše.

Východní kresťania sa postupne rozdelili podľa jednotlivých národov. Ich charakteristikou je, že vytvorili národné cirkvi, úzko zviazané s kráľmi a so štátom. Na čele Cirkvi stojí patriarcha, najvyšší biskup sídliaci v hlavnom meste. Najvýznamnejší patriarcha je patriarcha z Konštantinopolu.
Liturgická reč je grécka alebo podľa národov. V liturgických obradoch je veľa spevov a liturgia je odlišná od tej latinskej na západe. Východní kresťania vo všeobecnosti majú platné sviatosti a my sa môžeme zúčastňovať na ich bohoslužbách ak nie je iná možnosť. Nie je však úplná jednota. Neuznávajú pápeža ako hlavu Cirkvi
Dnes poznáme:
grécka ortodoxná cirkev a tiež následne bulharská, rumunská, srbská, sýrska, koptská, ruská. etiópska
Melkiti - to sú východné cirkvi verné Rímu. Majú východný obrad, ale sú to katolíci v plnom zmysle. U nás gréci-katolíci
Kresťania východu a západu (Rímsky biskup, pápež a Konštantinopolský patriarcha) sa okolo roku 1000 oddelili a prestali komunikovať, ba čo viac, navzájom sa odsúdili za svoje učenie. V roku 1965 sa situácia zmiernila


Kresťania na západe: španielsko, Francúzsko, anglicko, Nemecko, Taliansko boli zjednotené spoločnou liturgiou a vernosťou pápežovi.
V rokoch 1500-1600 vystúpilo viac osobností, ktoré chceli reformovať Cirkev, postavili sa proti pápežovi a dostali spoločný názov PROTESTANTI. Najvýznamnejší z týchto osobností boli: Martin Luther, nemecký mních, augustinián. Ján Kalvín, francúzsky laik a vzdelanec. M. Zwingli. Získali si na svoju stranu mnohé mestá a kniežatá Európy a napokon sa Európa rozdelila medzi katolíkov (verných pápežovi) a ostatných kresťanov žijúcich podľa učenia Reformátorov. Protestanti ovládli veľkú časť Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. Boli silne prítomní aj v Uhorsku, ale napokon sa katolícka viera vo väčšine vrátila.
Osobitným prípadom sú Angličania. Aj anglicko sa v rokoch 1500-1600 odklonilo od Ríma a pápeža a utvorilo národnú cirkev, ktorej hlavou je kráľ (kráľovná). Anglikáni však nie sú typickí protestanti. Niektoré názvy:
Evanjelická Cirkev augsburského vyznania - klasický evanjelici, dedičia Martina Luthera
Kalvíni - pôvod majú vo švajčiarskej Ženeve. Od nich sa odvodili aj tzv presbyteriáni.
Pozrite si vo wikipédii heslo Protestantizmus.
Katolícky veriaci sa nemôžu zúčastňovať na liturgickom slávení týchto spoločenstiev. V istých okolnostiach a za istých podmienok sa môžu spolu s nimi modliť a viesť s nimi dialóg. Neprijímame od nich sviatosti lebo tieto cirkvi stratili katolícke kňazstvo. Pri niektorých máme už dohodu, že ich krst uznávame.
Veľmi veľa protestantov je po celom svete: v USA a tiež v rôznych ázijských štátoch. Protestanti sú horliví misionári.

V rámci katolíckej Cirkvi existuje od roku 1965 ekumenické hnutie, teda úsilie viesť dialóg s rôznymi protestantskými  Cirkvami a hľadať cesty jednoty. V januári je týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.







sobota 11. októbra 2014

Stretnutie 14. októbra 2014

Téma:  Viera v existenciu Boha. Náboženstvá vo svete. Ateisti. Nábožensky ľahostajní ľudia. Kresťanská viera ako poznanie zjavených právd a život podľa zjavenej Božej vôle.

Obsahy stretnutia:
  • samotná viera v Boha nestačí. Je potrebné niečo o Bohu vedieť. V prvom rade, či Boh je jeden alebo je ich viac. Existuje však aj viac náboženstiev, ktoré hovoria o jednom Bohu (monoteistické náboženstvá). Existujú aj náboženstvá pre ktoré Boh nie je osoba, ale iba nejaký princíp
  • poznať hlavné náboženstvá okrem kresťanstva a poukázať na rozdelenie náboženstiev vo vzťahu k nám (Židovské náboženstvo /=Judaizmus/ nás predchádza, a Islam prichádza po nás v 7. storočí) potom poznáme náboženstvá Ázie, ktoré s nami nemajú priamy vzťah: Hinduizmus, Budhizmus. 
  • je potrebné rozlíšiť ateistov a nábožensky ľahostajných ľudí. Ateisti sú aktívni popierači Boha a majú svoje dôvody prírodno-vedecké (prírodné vedy podľa nich preukázali neexistenciu Boha a vzťahy medzi náboženstvami a ich protirečivé doktríny to tiež dokazujú) Nábožensky ľahostajní ľudia sú skôr tí, ktorí nevidia nijaký praktický význam konkrétnej viery, zabúdajú na Boha, uspokojujú sa s pozemským rozmerom života. 
  • Kresťanská viera si uvedomuje existenciu iných náboženstiev ako ovocie ľudského hľadania, zatiaľčo ako kresťania prehlasujeme Boží pôvod našej viery. Vo veľkých náboženstvách vidíme aj semienka pravdy, preto rešpektujeme to, čo v nich je dobré a ohlasujeme im evanjelium, najmä svedectvom a príležitostným dialógom.
  • Najpáľčivejšia otázka je vzťah medzi Islamom a kresťanmi. Avšak aj v Islame sú niektoré prúdy extrémne radikálne, iné umiernené.
  • Kresťanská viera má dva rozmery: poznať a uznávať pravdy, ktoré veríme a uskutočňovať to, čo tieto pravdy od nás v živote žiadajú (zachovávanie prikázaní) Tu sa môžeme dotknúť aj problematiky svedomia: ľudia v iných náboženstvách i bez náboženstva sa riadia svojím svedomím. Ak ho poslúchajú môžu byť spasení.


ISLAM, vyznávaný najmä v západnej Ázii, na Strednom Východe a v severnej Afrike bol založený bol v Mekke v Saudskej Arábii v siedmom storočí Mohamedom, ktorý je moslimami (zástancovia islámu) považovaný za posledného veľkého proroka zoslaného Alahom (=arabské označenie Boha). Samotné slovo islám znamená podriadenie. Moslimovia veria, že sa musia úplne podriadiť Božej vôli a riadiť sa svätou knihou Koránom, aby dosiahli raj po smrti. Moslimovia sa delia na Sunnitov a Shiitov, existujú i ďalšie odnože. Počet moslimov vo svete relatívne rýchlo narastá, jednak pre vyššiu pôrodnosť a jednak pre početných konvertitov od iných náboženstiev.

HINDUIZMUS je staroveké náboženstvo bez známeho zakladateľa, alebo dátumu vzniku (avšak predpokladá sa, že je to približne 3000 rokov). S počtom stúpencov približne 900 miliónov, a to najmä v Indii, ale aj v Spojenom kráľovstve a USA, je tretím najrozšírenejším náboženstvom. Termín „hinduizmus“ sa jednoducho vzťahuje na slovo „India“ a priraďuje sa k širokej palete náboženských tradícií a filozofií, ktoré sa rozvíjali v Indii počas tisícok rokov. Hinduisti si uctievajú veľké množstvo rôznych božstiev a veria v prírodný a mravný zákon a v reinkarnáciu (prevteľovanie). Ak človek žije podľa dharmy, dosiahne stav moksha a nikdy viac sa nenarodí.

BUDHIZMUS má približne 360 miliónov stúpencov. Založený v Indii pred približne 2500 rokmi, je dominantným náboženstvom Ďalekého Východu, konkrétne Číny, Japonska, Kórey a Juhovýchodnej Ázie a jeho rozšírenosť vzrastá najmä smerom na západ. Spočíva na učení princa menom Siddhártha Gautama, „Osvietený“, ktorý žil v Indii v r. 563 až 483 pred n. l.. Počas svojho dlhého vývoja sa tiež rozvinul do viacerých foriem, ktorých zjednocujúcim prvkom je spoločná hlboká úcta k učeniu „Osvieteného“. Budhisti sa snažia o hlboké nahliadnutie do skutočného zmyslu života, preto neuctievajú žiadnych Bohov ani božstvá. 
( Zaujímavosť: Tibet - územie v Číne, ktoré bolo budhistickým kráľovstvom, od 17 storočia najvyšší tibetský budhistický duchovný má titul Dalaj-Lama. 14. dalajláma (*6. júl 1935) vlastným menom Tändzin Gjamccho, je najvyšší súčasný predstaviteľ lamaizmu, svetská a duchovná hlava Tibetu, intronizovaný v roku 1950. Koncom päťdesiatych rokov vyvrcholila čínska agresia v Tibete a roku 1959 bol 14. dalajláma spolu so stotisíc krajanmi nútený ujsť pred čínskymi vojskami z Tibetu cez Himaláje do Indie, kde im všetkým bol udelený politický azyl. Exilovým sídlom 14. dalajlámu sa stala Dharmšála. Cestou nenásilia sa 14. dalajláma usiluje o zachovanie tibetskej kultúry a o samostatnosť Tibetu, z ktorého by rád vytvoril zónu mieru a nenásilia. Vo svetovej politike presadzuje princípy lásky, nenásilia, tolerancie, súcítenia. V roku 1989 mu bola udelená Nobelova cena mieru. Dalajláma XIV. je významný tibetský filozof.)

JUDAIZMUS. V súčasnosti sa s týmto náboženstvom identifikuje približne 14 miliónov ľudí veriacich v jediného Boha. V Izraeli zo spomínaných 14 miliónov žije približne 3,5 miliónov Židov. Vznikol pred 4000 rokmi ako náboženstvo malého („vyvoleného“) Hebrejského národa a komplikovaným historickým vývojom sa zachoval ako vplyvné náboženstvo a kultúra. Moderný judaizmus je fenomén, ktorý spája tak náboženstvo, ako aj národnosť.

Záver a otázky:
My kresťania sme v rámci sveta jedno z náboženstiev. Niektoré náboženstvá sú veľmi jednoduché, primitívne a viažu sa na strach z prírody a na vysvetlenie jednotlivých prírodných javov.(Mnohé náboženstvá Afriky, Ameriky a Austrálie) Iné náboženstvá sa viažu na staré mýty a povesti a snažia sa objaviť zmysel sveta, od stvorenia až po jeho koniec. (Staroveké náboženstvá Babylonu, Egypta , sčasti aj Grécke a Rímske božstvá). Zasa iné sú ovocím ľudského rozmýšľania a ľudskej skúsenosti vnútorného života (náboženstva Ázie)
Osobitnosť nášho náboženstva spočíva v tomto: nadväzujeme na náboženstvo Židovského národa, veríme v toho istého Boha ako oni, ale sme presvedčení, že tento Boh, ktorého Židia vo svojom náboženstve poznávali poslal svojho Syna a tiež Ducha Svätého. Väčšia časť Židov toto neprijala a zostala veriť tak ako predtým.
V siedmom storočí po Kristovi sa na arabskom poloostrove objavil zjednocovateľ arabských kmeňov, ktorý mal svoju duchovnú skúsenosť, v ktorej spojil svoje poznatky zo židovskej a kresťanskej viery. Odmietol veriť v Ježiša Krista ako v Božieho Syna a vyhlásil náboženstvo, ktoré sa s veľkej sčasti pridŕža Starého zákona (Stvorenie sveta, Abrahám, Mojžiš - to sú všetko postavy, ktoré vyznavači Islamu poznajú prostredníctvom Koránu, v ktorom sú prepísané viaceré state Biblie Starého zákona). Korán pozná aj Ježiša, ba i Máriu, matku Ježišovu - Miriam)
Dospelý kresťan vie, že existujú iné náboženstvá, rešpektuje ich, ale im aj ohlasuje evanjelium.

Židia - Kresťania - Islam
Abrahám (približne 1800 rokov pr. Kristom) - Kristus (rok 0-30) -  Mohamed (rok 570-630)